Pravda / Bratislava SVK / 30.03.22

La Vanguardia / Barcelona ESP / 16.06.2016

X close

Dennik N / Paralelné svety SVK / 15.08.2015

Image title   Ivana Moncoľová   Ivana Moncoľová // 15.08.2015


Čo uvidíte, keď sa pozriete do čierneho zrkadla

Jeden je Slovák, druhý Španiel. Tvorba oboch bola ustálená, no potom sa stretli a začali tvoriť spolu. Hovoria si Miroir Noir a práve vystavujú v Galérii mesta Bratislavy.

Miroir Noir, teda čierne zrkadlo, tvorí zoskupenie dvoch umelcov: Slováka Miloša Koptáka a Španiela Raia Escalého. Obaja sú už dávno v strednom veku a v krajinách, kde žijú, mali rozbehnuté svoje kariéry. Miloš Kopták ako ilustrátor kníh a galerista. Rai Escalé ako maliar a umelec známy na katalánskej výtvarnej scéne.

Lenže v roku 2007 uvidel Španiel Escalé diela Miloša Koptáka a rozhodol sa ho osloviť na spoluprácu, ktorá trvá dodnes a zameriava sa na médium maľby. K momentu kontaktu neprišlo na vysokej škole, Erazme alebo niečom podobnom. Obaja už mali stredný vek a svoje ukotvenia.

Svoju spoluprácu nazvali Miroir Noir – Čiernym zrkadlom, ako odvolávku na legendu o čiernom zrkadle, do ktorého maliari 17. storočia hľadeli, keď chceli oddychovať po náročnej maliarskej práci. Zároveň je aj vysvetľujúcim odkazom na ich spoločnú estetiku, ktorú si vytvorili. Siaha ku koreňom veľkých maliarov Goyu, Murilla, Velasqueza a funguje ako dialóg s veľkými maliarmi histórie prostredníctvom používania expresívnej, „dark maľby“. Práve teraz ich diela môžete vidieť v Galérii mesta Bratislavy.

Image title

Je krásne mať sestru. (Pentekostes) zo série Comunion, 2015, akryl na plátne, 190 x 155 cm. Foto – Jakub Hauskrecht.

Barokový punk

Temná estetika zvrátenosti v maľbe a v umení všeobecne má v Španielsku dlhú tradíciu a aj veľké osobnosti, ktoré ju cibrili. Na stredoeurópskej scéne sa odvolávajú na diela Kafku a Josefa Váchala.

K prvým dielam dvojice Miroir Noir patrili premaľby reklamných plagátov a bilbordov, z ktorých vznikali divotvorné portréty anonymných ľudí.

Výstavne sa najprv prezentovali v Španielsku v galériách Iguapop a Eat Meat v Barcelone, zameraných na temnú, postpunkovú estetiku, do ktorej produkcia Miroir Noir zapadá. Keď v roku 2013 vystavovali v madridskej Blokker galérii, denník El País im venoval veľký, dvojstranový článok s názvom „Barokový punk pre umenie a štyri ruky“, ktorý pritiahol na výstavu divákov a aj zberateľov zo širšieho sveta (denník vychádza vo všetkých španielsky hovoriacich krajinách).

Témy, ktoré vo svojej tvorbe otvárajú, majú vždy realistický základ v aktuálnych spoločenských témach alebo prichádzajú s témami vlastnými.

Inšpiráciou bývajú fotografie, ktoré skupujú na blších trhoch po celej Európe, alebo siahajú do rodinného archívu niekoľko generácií späť. Realistický výjav je premaľovaný na plátno, aby ho potom mohli deštruovať, ako hovoria oni, „negovať“ do voľnej expresie. Doteraz najznámejším dielom je zrejme skupinový portrét mužov v sakách s názvom „Nastal čas goríl“ (2012), publikovaný je na obálke knihy Toma Nicholsona Gorila.

Image title

Eva (Adolf v mojich očiach) Brown, 2013, akryl na plátne, 120 x 100 cm. Foto – Marek Wurfl

Mŕtve nevesty

V Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci sa do konca augusta Miroir Noir predstavujú v kurátorskej koncepcii Jiřího Oliča. Na výstavu vybrali tri okruhy tém, na ktorých Escalé a Kopták pracovali posledné tri roky.

Téma neviest a svadobných portrétov vychádza z vlatných skúseností a rodinných tráum spôsobených manželstvom. Vidíme tak rozmazané a nejasné, inscenované ateliérové dvojportréty. Dôležitým momentom v živote človeka je moment šťastia nevesty a ženícha, úplne očividne inscenovaných pre jeden fotografický moment.

Obdobné sú aj portrétne série sestier dvojičiek pri obrade posvätenia, či prvom prijímaní.

Miroir Noir radi otvárajú tému opakovanej obradnosti a inscenovanej osobnej čistoty, ako určitého verejného spoločenského aktu. Ako sa sami vyznávajú, vždy boli aj oni účastní týchto rodinných aktov a v spomienkach sa k tomu vracajú ako figuranti v čistom naškrobenom oblečení, ktorí neboli so svojou úlohou celkom uzrozumení.

Sériu rozširuje voľný cyklus neviest s názvom Propter Nuptias a cyklus svadobných kytíc. Nevesty však v skutočnosti nie sú nevestami radostnými, ale mŕtvymi. Ich portréty boli maľované na základe portrétov prostitútok a pornoherečiek.

Ich mená sú zároveň názvami obrazov: Eva (Adolf v mojich očiach) Brown, Alžbeta, Sv. Cecília, Bláznivá Markéta. Pri bližšom pozorovaní, nemajúc tú rutinnú radosť v očiach, ich portréty sú nejasné a koniec koncov traumatizujúce.

Tretím okruhom vystavených tém, tak trochu mimo myšlienkovo zušľachtených neviest a mladomanželských  dvojportrétov, je séria venovaná psom. Ako som správne dedukovala, je to oddychová vec, nasledujúca po pomerne konfrontačnej téme neviest. Séria psov Canis Lunae vyniká výbornou, uvoľnenou expresívnou maľbou, vo vzťahu k téme je skôr vyjadrením opačného tematického poľa, veľmi lojálneho vzťahu človeka a psa, človekom často povýšeného nad vzťah s ľuďmi.

Stretnutie dvoch realít

Všetky témy Miroir Noir akoby mali v sebe spoločnú kritiku vecí, javov, kultu osobností, ktoré vznikli a sú rétoricky označované inštitúciou „z Božej milosti“, ktorá funguje ako adorovanie posvätené verejnou mienkou (manželstvo, detská/ženská čistota/nečistota v rámci cirkevnej inštitúcie či generál Franco, ktorý bol tiež počas svojej vlády verejne označovaný ako vodca Španielska z Božej milosti.)

Dôležitým konceptom ich spolupráce je príprava a rozmýšľanie o témach. Rai Escalé žije v Barcelone, Miloš Kopták v Bratislave a stretávajú sa striedavo v týchto dvoch mestách s cieľom maľovania. Témy a rozhovory realizujú medzitým online.

Tému manželstva a vyrovnávania sa s ňou z mužského pohľadu priniesli do popredia obaja, tému kritiky politických námetov každý zo svojho pohľadu. Escalé si pamätá domáce otváranie šampanského po smrti diktátora Franca, Kopták importoval politickú kauzu Goríl.

Preto aj ich portrétne maľby sú kritikami. Zaoberajú sa portrétmi aktuálnej španielskej rodiny obdobne, ako to robil Velázquez, avšak v ich rozmýšľaní a maľbe cítiť istú podvratnosť. Členovia španielskej kráľovskej rodiny sú známi škandaloznymi odhaleniami,napríklad, dílovaním drog do vyššej spoločnosti, či honom kráľa Juana Carlosa na slony v Afrike, sponzorovaného arabským biznismanom. Výsledkom ich maľby je určitý výsmech oficiálnej morálke a rétorike prezentujúcej sa pred médiami.

Dlhodobo som si myslela, že jeden z dvojice je iba fiktívnou osobou, pretože možnosť maľovať štvorručne mi pripadala nereálna. Otázka znie, ako môžu maliari byť autorskou dvojicou? Proces samotnej maľby je pre nich zážitkom, ale aj priestorom pre názorový stret. Každý z nich v podstate do určitej miery donúti v procese spolupráce negovať sám seba a ustupovať svojmu egu v záujme kompromisného riešenia. Preto berú maliarsku spoluprácu ako istú formu komunikácie, realizovateľnú len po určitú hranicu, ktorá má svoje limity.

Ako sami vravia, pri tvorbe sa často aj nenávidia, ale pri trecích momentoch vznikajú možno ich najlepšie diela. Súčasne pracujú na dvoch dielach. V čase maľby prichádza vzájomná kontrola, korekcia a kritika. Ak jeden vidí, že druhému to nejde, diela si často vymenia. Ak im to nejde vôbec, dielo odložia na dokončenie na ďalšie stretnutie.

Názov výstavy Paralelné svety odkazuje práve na túto spoluprácu. Napriek tomu, že každý z autorskej dvojice žije vo svojej realite a v inej krajine, dokážu sa v čase tvorby napojiť jeden na druhého a realizovať diela s rovnakou mentálnou ideou.

DENNÍK link

X close

Art Talk Magazine / Dve telá, jedna duša / 14. 09. 2012

| 14. 9. 2012

 

Miroir Noir – Dve telá, jedna duša

Rai Escalé & Miloš Kopták

 Východoslovenská galéria Košice, Alžbetina 22, 040 01, Košice

 

Legenda hovorí, že keď si chceli maliari 17.storočia oddýchnuť po mnohých hodinách strávených miešaním farieb a štúdiom modelu, hľadeli do tmavého zrkadla. A práve takéto miroir noir sa stalo ohnivou skúškou autorskej spolupráce Miloša Koptáka /SVK/ a Raia Escalé /ES/.

Projekt započal ako pokus znovu rozomlieť a aktualizovať tie najtemnejšie španielske a československé vizuálne tradície spolu s ich ikonami ako Goya, Saura, Velázquez, Váchal, Kubin, Hlaváček… Príbuzné estetické a názorové princípy stáli na začiatku mimoriadneho príbehu, ktorý sa začal odvíjať v roku 2006 cez internet. Po krátkej komunikácii nasledovalo osobné stretnutie v Barcelone, kde autori prvýkrát vyskúšali spoločne tvoriť. Výsledok ich zaviedol oveľa ďalej, ako pôvodne čakali. Rozhodli sa pokračovať a zo stretnutí na rôznych miestach na Slovensku a v Španielsku sa vyvinula pravidelná spolupráca. V takmer až tranzových stavoch obaja umelci pracujú na spoločných obrazoch, ktoré napĺňajú temnou vášňou, hnevom i poéziou a najmä iróniou a osobitým zmyslom pre humor. V každom z diel je možné vidieť duchovnú spriaznenosť oboch autorov až do takej miery, že je nemožné ukázať, kde jeden skončil a druhý začal.

“Je pre nás ťažké vzdať sa našich individualít, keďže sme nedotknuteľní maliari so silnými egami. Miroir Noir nás však tlačí a transformuje do tretej entity, ktorá nás oboch presahuje.“

Samotná výstava pozostáva z niekoľkých cyklov: “Anima Animus, Innocenti, Eretica, Memento mori, Natura incognita, Anathema, Solve et coagula“

 

 

Otázka hodnoty krásy, ale i jej pominuteľnosti vychádza do popredia ako ústredná téma cyklov Anima Animus, Innocenti, Eretica. Pod nánosmi farieb sa často skrývajú dokonalé telá plagátových krások, ktoré autori deformujú svojimi expresívnymi postupmi a vytvárajú tak novú, zdanlivo odpudivú estetiku.

V cykle Memento mori sa tvorba presúva do koncepčnejších foriem, akou je ambícia zachytiť zvláštnu auru a nesmrteľnosť dejinne exponovaných osobností. Aktuálnosť tohto počinu sa odrazila i v použití jedného z prezentovaných diel na obálke známej knihy Toma Nicholsona, Gorila.

Cyklus Anathema, je sériou miniatúrnych prác na tému hraníc náboženskej ikonografie. Začala aplikovaním maliarskych zásahov do starých religióznych pohľadníc svätcov. Autori si vymieňali rozpracované diela poštou, čo im umožnilo pracovať na diaľku a objaviť nový spôsob pracovného rytmu.

V Solve et coagula (Rozlož a spoj), bola religiózna téma ďalej rozvinutá v opustenom kláštore v Cal Rosal v španielskom meste Berga. Autori pretvorili krucifixy do 3D objektov, ktoré tak nadobudli nové symbolické znaky.

Projekt je ojedinelým počinom svojho druhu nielen vďaka podobnému vizuálnemu mysleniu tvorcov, ale aj z hľadiska spoločných technických postupov a spôsobu spolupráce. Vzájomnou konfrontáciou na obrazoch i mimo nej totiž obaja akoby neustále hľadali pravdu a sympaticky si tak žili svoj maliarsky „život v pravde“.

 

Martin Ftáčnik / Jiří Olič

X close

SME /Paralelné svety SVK / 04.08.2015

Miroir Noir: Paralelné svety, by Ivana Moncolova.  Pálffyho palác, Galéria mesta Bratislavy

Stretávajú sa, aby spolu maľovali
Ako funguje maliarska dvojica, prezrádza bratislavská výstava Paralelné svety.

 

Legenda hovorí, že keď maliari 17. storočia chceli oddychovať po náročnej maliarskej práci, hľadeli do čierneho zrkadla. Vraví sa mu Miroir Noir. Odvoláva sa na naň aj dvojica umelcov – Slovák Miloš Kopták a Španiel Rai Escalé. Prvý z nich žije v Bratislave, druhý v Barcelone a stretávajú sa striedavo raz v jednom, raz v druhom meste, aby spolu maľovali. Kým však k tomu dôjde, dlho o témach paralelne rozmýšľajú a spoločne si ich online pripravujú.

Ako vlastne môžu maliari byť autorskou dvojicou? Proces samotnej maľby je pre nich zážitkom, ale aj trecou plochou. V procese tvorby každý z nich do určitej miery donúti negovať sám seba. Preto berú maliarstvo ako istú formu komunikácie.

Napriek tomu, že každý z autorskej dvojice žije vo svojej realite, dokonca v inej krajine, dokážu sa v čase tvorby napojiť jeden na druhého a tvoriť s rovnakou ideou. Názov výstavy Paralelné svety odkazuje práve na takýto typ spolupráce. Vznikla v kurátorskej koncepcii Jiřího Oliča.

koptak_res.jpg
Dobrý večer zo série Comunion, 2014, akryl na plátne, 190 x 155 cm

Doteraz najznámejším dielom Koptáka a Escalého je zrejme skupinový portrét mužov v sakách. Volá sa Nastal čas goríl a možno ho nájsť na obálke knihy Toma Nicholsona Gorila. Ich diela vždy vychádzajú z aktuálnych spoločenských alebo osobných tém. Teraz prinášajú tri okruhy tém, ktoré spracovávali od roku 2013.

Napríklad pri témach neviest a svadobných portrétov vychádzajú z vlastných skúseností a rodinných tráum spôsobených spolužitím v manželstve. Vidíme tak rozmazané a nejasné, inscenované ateliérové dvojportréty. Obaja totiž radi narúšajú obradnosť a inscenovanú osobnú čistotu ako určitý verejný spoločenský akt. Vidno to aj na portrétnych sériách sestier-dvojičiek počas obradu posvätenia či na prvom svätom prijímaní.

Sériu rozširuje voľný cyklus svadobných kytíc a neviest s názvom Propter Nuptias. Nevesty však v skutočnosti nie sú ženami radostnými, ale mŕtvymi. Ich obrazy vznikli podľa portrétov prostitútok a pornoherečiek. Mená sú zároveň ich názvami: Eva (Adolf v mojich očiach), Alžbeta, Svätá Cecilia, Bláznivá Markéta.

Všetky témy akoby spájala spoločná kritika vecí, javov a kultu osobností, ktoré verejnosť vníma, ako keby boli vytvorené z Božej milosti. Slovensko-španielska dvojica umelcov sa toto zbožné uctievanie rozhodla narušiť. Ich výstava v bratislavskom Pálffyho paláci potrvá do 30. augusta.

X close

Propter Nuptias Press Resumé CAT-ESP / March-April 2014

PRESS LINKS FOR 'PROPTER NUPTIAS' SHOW @ BARCELONA / MADRID:

Barcelona Cultura

RTVE / Yo Laggard (from Madrid show)

Bonart

Underdogs

Nuvol

Ausgang Art

Urbane and Kult ENG

Ozarts FR

Time Out Barcelona

Time Out Barcelona Best exhibitions of the year

Neo2 (from Madrid show)

Chueca.com (from Madrid show)

X close

Ozarts Etc / France FR-ENG / 24.03.2014

Miroir Noir – Propter Nuptias @ Eat Meat Raw Gallery (Barcelona)

Plus que cinq jours pour aller contempler, à la Eat Meat Raw Gallery de Barcelone, le travail de Miroir Noir. En effet, le duo formé par l’Espagnol Rai Escalé et le Slovaque Miloš Kopták y présente depuis le 28 février sa série « Propter Nuptias ». Inspirée par des photographies traditionnelles de mariage prises dans les années 1950, celle-ci poursuit leur exploration des pans les plus sombres de leurs cultures respectives. Un univers marqué par le mysticisme et l’empreinte du catholicisme.

Comme à leur habitude, Rai Escalé et Miloš Kopták ont ainsi interagi dans des sessions courtes et intenses où la spontanéité de l’un a nourri celle de l’autre. Cette relation créatrice les a conduits, dans la série « Propter Nuptias », à renverser l’imagerie de bonheur formel liée à ce que l’on nomme usuellement « le plus beau jour d’une vie ». Dans les compositions fantomatiques qui en ont émergé,  les sens, les significations et les référents associés au mariage à travers le temps se mélangent et se répondent. Pour reprendre les termes de ses auteurs, « Propter Nuptias » glisse constamment d’une imagerie religieuse contemplative, mettant en exergue saints et martyres, à l’expression d’un univers mythologique peuplé des spectres de Dames Blanches, de prostituées comme d’aristocrates, mortes à l’aube de leurs noces. Une approche puissante et symbolique qui mène l’allégorie aux portes de l’iconique. A voir jusqu’au 29 mars.

ENG

Still five days to see at Barcelona’s Eat Meat Raw Gallery the work of Miroir Noir. Indeed, the duo formed by the Spaniard Rai Escalé and the Slovakian Miloš Kopták presents since February 28th the “Propter Nuptias” series. Inspired by the traditional wedding pictures from the 1950′s, this one pursues their exploration of the darkest sides of their respective cultures. A world marked by mysticism and the print of catholicism. As they use to do, Rai Escalé and Miloš Kopták thus interacted during short and intense sessions where one’s spontaneity fed the other’s. This creative relation led them in “Propter Nuptias” to switch the idea of formal happiness related to what we usually call “the best day of a life”. In the ghostly compositions that came out, the meanings and the referents associated with marriage through time mix and answer each other. To cover its authors words, “Propter Nuptias” constantly slides from a contemplative religious imagery, bringing out saints and martyrs, to the expression of a mythologic world inhabited by the specters of White Ladies, prostitutes as aristocrats, dead at the dawn of their nuptials. A powerful and symbolic approach that takes the allegory to the doors of the iconic. To see until March 29th.



X close

El País Madrid ESP / 13.12.2013

Vastart / Barcelona ESP / 05.11.2012

X close

Korzár.sk / Bratislava SK /26.08.2012

X close

Tendencies El Mundo / Barcelona ESP / 24.03.2011

X close

La Vanguardia / Barcelona ESP / 09.03.2011

X close

Time Out / Barcelona ESP / 12.06.2011

X close

Regio 7 / Manresa ESP / 10.06.2011

X close

Lecool / Barcelona ESP / 06.03.2011

X close

Underdogs / Barcelona ESP / 15.10.2010

X close

Liptovská Galéria / Liptovsky Mikulas SK / 22.04.2010

X close